VTIPovisko.sk - Mor ho ! - pre každého, kto má urologické problémy: autor

Ak vás trápia urologické problémy, mali by ste si toto prečítať

Mor ho prostata-moč

Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia
,a to moje vtáča je tiež nejaké nepokojné možno tiež už odlieta,
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu ,
to moje vtáča nepokojné asi sa schyľuje v gatiach na pohromu,
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí,
ja mam už mokré gate ako keby sa prali,

Pod tým hradom Rimancár zastal si táborom,
obávam sa že trpím prostatou a nie morom,
Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci,
ja sedím na bielej plastovej mise ako sprostý,

a pred cárom družina neveliká stojí,
predo mnou, dvere ariel sawo mistr proper a ja som napolo holí,
cez tú šíru žltú vodu moju,
každý deň mam z nej nočnú moru,

modré ich oči bystro v okolo si páča ,
a nedá mi pokoj ani v noci to moje vtáča,
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
vzrastom je síce veľký aj pevní len nestáva,

Krásna zem jej končiny valný Dunaj vlaží ,
a moja končatina zase moje gate vlaží!
Tá zem tie pyšné hory,
takých ich máme akých nám ich boh stvoril,
Slovenský rod ich poslal zo slávneho snemu,
Tu a tam ako cárovi aj mne asi schyluje sa na pohromu.

Oni čelom nebiju,do noh nepadajú,
Ale ked sa oni vyprázdnujú,
Vtedy čelom od seba stoja,
A vtedy padá na zem číra rosa vlaha tekutá voda.

Lež je to boží dar ako chlieb a sol čo nesú cárovi,
a cár ich odmieta lebo je nazlostený ked mu nestojí,
Národ slovenský,knažstvo i staršina naša,
Čo pozná že nás to ženie ani nieje dopitá flaša.

Zem tá na ktoru mieni močit tvoja noha,
ten pocit ktorý prišiel ti priamo od boha,
Pozri: tu jej končiny valný dunaj vlaží,
A každy ako zem si svoju vlahu váži,

A zem to požehná chvála bohu z neba,
Že už močím vtedy kedy treba,
Zvyk náš nieje napadať zbojom,
Ale vážit si svoje tekutiny a náš domov,

Cudzie nežiada ale ked na naše dvere,
Zaklope sused v nedovere,
Kto je ten je či je on z blíza ci zdaleka,
Každý je si zastancom svojho a rád požičia,

Pravda,bohy nám vydaná,káže nám slovanom,
každý ho má rad a nikomu ním neprekypuje dom,
a človek nad človeka nemá u nás nemá práva,
a každý len s toho čo doma povyrába,

Tak dáj Nám Bože ten Náš moč,
Nech ho máme stále dosť !!!